Pred 180 rokmi sa narodil ruský skladateľ Piotr Iľjič Čajkovskij

Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov ruskej hudby 19. storočia. Od narodenia skladateľa, hudobného kritika, dirigenta a profesora na moskovskom konzervatóriu Piotra Iľjiča Čajkovského uplynie vo štvrtok 7. mája 180 rokov.

Piotr Iľjič Čajkovskij sa narodil 7. mája 1840 v meste Votkinsk v Rusku. Mal silný citový vzťah k matke, no jeho hudobný vývoj ovplyvnila aj francúzska vychovávateľka Fanny Dürbachová.

Aj keď jeho rodičia vedeli o jeho hudobnom talente, vybrali mu úradnícke povolanie a zapísali ho na Cársku právnickú školu v Petrohrade, kam sa rodina presťahovala. Po dvojročnom prípravnom kurze absolvoval Čajkovskij aj riadne štúdium (1852-1859) a nastúpil na ministerstvo spravodlivosti ako prednosta úradu.

Zároveň však navštevoval hodiny klavíra a v roku 1862 začal študovať na konzervatóriu. O rok neskôr štátnu službu opustil. Štúdium, počas ktorého ho najviac ovplyvnil riaditeľ konzervatória Anton Rubinštejn, úspešne ukončil v roku 1866.

Rubinštejn odporučil Čajkovského svojmu mladšiemu bratovi Nikolajovi, ktorý bol riaditeľom čerstvo otvoreného Moskovského štátneho konzervatória. Čajkovskij sa tu stal učiteľom harmónie, začal sa tiež intenzívne venovať aj vlastným kompozíciám.

V roku 1877 sa Čajkovskij oženil so svojou žiačkou Antoninou Miljukovovou, manželstvo však pre jeho sexuálnu orientáciu nebolo naplnené. Manželia spolu nežili, hoci sa nikdy potom ani nerozviedli. Čajkovskému výrazne pomohla podpora jeho mecenášky, zámožnej šľachtičnej Nadeždy von Meck. Vďaka nej mohol v roku 1878 opustiť konzervatórium. Hoci obaja žili v Moskve, nikdy sa osobne nestretli, vymenili si však asi 1200 listov.

Čajkovskij sa stal rešpektovaným hudobným skladateľom. Pre jeho tvorbu boli typické silné a výrazné melódie, citovosť, lyrická subjektívna poloha a tiež inšpirácia v ruskej folklórnej hudbe. Najslávnejšie Čajkovského opery Eugen Onegin (1879) a Piková dáma (1890) vznikli na motívy diel Alexandra Sergejeviča Puškina.

Na obľúbenosti Onegina dodnes pridávajú známe árie tejto opery, predovšetkým list Tatiany Oneginovi, a tiež ária Lenského. Na pozadí tragického príbehu sa však črtajú veľké témy ľudskej osamelosti, konfliktu medzi realitou a ideálmi, podfarbené skladateľovou podmanivou hudbou.

Neodmysliteľnou súčasťou Čajkovského tvorby sú balety Labutie jazero a Šípková Ruženka (uvádzaná tiež pod názvom Spiaca krásavica), ktorá mala premiéru v roku 1890 v Petrohrade. Čajkovského hudba sa tu spájala s choreografickými kompozíciami francúzskeho choreografa a baletného majstra Mariusa Petipu. V roku 1892 mal v Petrohrade premiéru aj ďalší známy balet Luskáčik.

Čajkovskij cestoval po svete a dirigoval mnohé realizácie svojich diel, napríklad v roku 1888 premiéru Eugena Onegina v Prahe. Spoznal sa osobne s Johannesom Brahmsom, Gustavom Mahlerom, a tiež s Antonínom Dvořákom, s ktorým ho spájalo blízke priateľstvo. S nadšením Čajkovského prijali v roku 1892 Spojených štátoch amerických.

Od mája 1892 žil Čajkovskij na predmestí mestečka Klinu severozápadne od Moskvy. V tom istom roku 13. júna dostal čestný doktorát na britskej univerzite v Cambridge. Premiéru svojej poslednej symfónie nazvanej Patetická, dirigoval 28. októbra v Petrohrade. Po pár dňoch, 1. novembra, išiel po návšteve divadelného predstavenia na večeru do reštaurácie a napriek výskytu cholery sa napil neprevarenej vody. Zomrel 6. novembra 1893 a napriek dohadom sa práve cholera uvádza ako najpravdepodobnejší dôvod jeho úmrtia.

K množstvu jeho skladieb pre sláčikové kvartetá či pre symfonický orchester, treba prirátať početné vokálne diela a klavírne koncerty – medzi nimi legendárny koncert b-moll. Podobne ako jeho súčasník Nikolaj Rimskij-Korsakov bol Čajkovskij majstrom orchestrácie. Medzi jeho obdivovateľov patril aj oveľa mladší ruský skladateľ Igor Stravinskij.